Do galérie Lyžiarsky výcvik boli pridané fotografie.
V dňoch od 20.2. do 24.2. 2017 sme sa so skupinou deviatakov a skoro všetkými ôsmakmi vybrali na lyžiarsky výcvik do Krušetnice. Ubytovanie sme mali zabezpečené v Agropenzióne Novoť. Majka Kořalníková, Zdenka Prílepková a Danka Hric, to bola trojica, ktorá mala dozerať na žiakov tohto kurzu. Ten prebiehal na výbornom svahu, nad reštauráciou Pohoda v Krušetnici. Do miesta, kde sa lyžovalo sme sa z miesta ubytovania vždy dostali autobusom z Novote. Zaujímavosťou bolo, že nás vozila žena. Ubytovanie bolo celkom dobré. Boli sme spokojní najmä s vybavením penziónu: bazén, sauna, biliard, stolný futbal a stolný tenis.
Po príchode sme sa ubytovali a po krátkom oboznámení a vybalení sme obliekli lyžiarsku výstroj a hybaj na to! Začalo sa krátkym školením BOZP a oboznámením sa s pravidlami a správaním na svahu. Nasledovala rozcvička. Tá sa žiakom nejako nepáčila, ale vždy sme ňou začali. Musím pochváliť žiakov, pretože vždy dodržali čas, na ktorom sme sa dohodli. Tak sme nemuseli dávať žiadne upozornenia. Musím podotknúť, že viacerí stáli na lyžiach prvýkrát. A niektorí druhý. Najprv sa museli osmeliť. Prišli prvé pády. Ale nevzdali sme to. Naše osmeľovanie sprevádzali výbuchy smiechu. Brali sme to veľmi zodpovedne. Snažili sme sa predísť úrazu.
Po zistení, ako sme na tom sme rozdelili všetkých do dvoch skupín. Prvá skupina boli tí, ktorí vedeli lyžovať, druhá slabší lyžiari a nelyžiari. Šliapali sme a púšťali sme sa pomaly dolu. Prvé jazdy boli pomalé, svah sa schádzal po častiach. Posilňovali sme svoje lyžiarske schopnosti. Postupne z druhej skupiny slabých lyžiarov a nelyžiarov ubúdalo, až všetci zvládli základ a svah im robil len malé problémy. Šťastní boli žiaci i my, inštruktori. Vyskúšali sme si pomu aj sedačkovú lanovku. Keby bolo trochu lepšie počasie, myslím, že by to bolo všetko na 100%.
Stravovanie prebiehalo priamo v penzióne. Budíček sme stanovili na 6.45, vždy mali službu dvaja žiaci, ktorí to mali na zodpovednosti. Raňajkám, ktoré boli určené na 7.15, predchádzalo bodovanie izieb. A zasa lyžovanie, aktivity, večera a zábava do večierky, hranie biliardu, stolného tenisu, stolného futbalu, využitie bazénu i sauny, hranie kariet, pozeranie filmov, počúvanie hudby. Najviac sme sa vybláznili v bazéne a v saune sme čítali a vraveli vtipy a zábavné príbehy. Pritopiť učiteľku bol taký malý zámer, ale nepodarilo sa. A hrať stolný tenis o jednotku z matematiky tiež.
V utorok sme popoludnie využili na návštevu Agrofarmy, ktorá bola od penziónu vzdialená len 500m. Chov ovečiek a kravičiek nám priblížil pán Kondela , ktorý nám urobil prednášku o prácach na farme a nakoniec počastoval aj čerstvým ovčím i údeným syrom. Zaujali nás maľby na budovách, oslíky, pes, malé teliatka. Pozreli sme si dojenie kráv a výrobu syra. Vo štvrtok večer sme pripravili rozlúčkovú párty. Začali sme oslavou menín, ktoré mala Romanka. Hrali sme hry, jedli do popuku. Nechýbala slanina a klobása. Čakala nás posledná noc. Na deviatu večer sme pripravili pre deti prekvapenie, pizzu, ktorá bola výborná. Večierka sa trochu posunula, pretože sa zrealizovala autogramiáda s chlapcami z druhej školy, ktorá tu bola tiež na pobyte. Maľovanie na tvár, tvorba loga na uterák a rôzne aktivity, zavŕšili náš posledný večer v tomto penzióne.
V piatok ráno, po budíčku, sme si museli zbaliť všetky veci. Naraňajkovali sme sa a s veľkými očakávaniami krajšieho počasia sme išli na svah. Slniečko svietilo, no fúkal vietor. Po krátkom poslednom nácviku sme si dali ešte voľné jazdy. Po rozlúčení so svahom sme sa zišli v jedálni penziónu, kde sme ocenili všetkých, pretože všetci si to zaslúžili. Za udržiavanie poriadku na izbe boli odmenené tri izby. Každý účastník kurzu dostal sladkú odmenu vo forme sladkostí i ovocia a diplom za úspešné absolvovanie kurzu. Po vyhodnotení sme sa naobedovali a putovali domov. Z pohľadu inštruktorky a dozor konajúcej osoby môžem povedať, že žiaci boli skvelou skupinou. Rešpektovali príkazy a tak nebolo potrebné vyvádzať disciplinárne opatrenia. Ďakujem všetkým zúčastneným za príjemne strávené spoločné chvíle. Mgr. Mária Kořalníková