Vitaj, vitaj, Mikuláš, čo v batohu pre nás máš?
Cukríky i čokoládky a či dáky perník sladký?
Celý rok sme poslúchali, aj si uši umývali.
Žiaden z nás sa nebil veru, na kolene nemal dieru.
Tak ako sme sľúbili, všetci sme sa ľúbili.
Rýchlo, rýchlo rozbaľ vrece, nikto z nás už čakať nechce.
Rodičia sv. Mikuláša boli vznešeného rodu. Dlho boli bezdetní. Modlili sa k Pánu Bohu, aby im požehnal dieťa. Pán Boh ich prosbu vyslyšal a narodil sa im chlapec. Dali mu meno Mikuláš. Meno Mikuláš pochádza z gréčtiny a v preklade znamená "víťaz". Už ako dieťa pomáhal ostatným a robil dobré skutky. Neskôr sa stal biskupom v Myre. Známe sú príbehy, ako pomohol schudobneným sestrám, aby sa vydali, ďalšie rozprávajú o tom, ako zachránil troch námorníkov na mori, troch nespravodlivo odsúdených od trestu smrti. O svätom Mikulášovi dodnes koluje množstvo legiend a povestí, ktoré z nich sú pravdivé, to sa už asi nedozvieme. Ale jedno je isté, veriť na Mikuláša je celkom príma.
Mikulášska tradícia v mnohých kresťanských krajinách býva akousi predzvesťou Vianoc. Rok čo rok sa opakuje. Zvyk rozdávať deťom darčeky prišiel k nám z Holanska. Aj do našej školy už tradične chodieva Mikuláš v sprievode soba, anjelov a čertov. Ani tento rok nezabudol na našich malých škôlkarov, školákov, pedagógov i ostatných zamestnancov. Dobré deti pochválil a s anjelmi odmenil. Menej usilovných čerti postrašili, aby viac poslúchali. Nejedného nezbedníka odniesli vo vreci a vyváľali v snehu.
Mikuláš už domov letí,
Na cestu mu mesiac svieti.
Prázdno má vo svojom vreci,
Rozdal všetky dobré veci.
Obišiel už celý svet....
Foto vo fotoalbume alebo tu: Mikuláš - dec.2013 . Mgr. Zdenka Prílepková.